Slovník pojmov

Najčastejšie pojmy okolo inflácie, cien a úrokov – krátko a jednoducho.

Cenový index: Číslo, ktoré ukazuje úroveň cien oproti základnému obdobiu. Ak je index 110 a základ 100, ceny sú o 10 % vyššie.
CPI: Index spotrebiteľských cien – národný index Štatistického úradu SR. Od HICP sa môže mierne líšiť. HICP a CPI →
Deflácia: Ceny naozaj klesajú, inflácia je záporná (napríklad −0,5 %). Deflácia a dezinflácia →
Depozitná sadzba ECB: Úrok, ktorý Európska centrálna banka platí bankám za uložené peniaze. Hlavný nástroj, ktorým ECB ovplyvňuje úroky a infláciu. Úrokové sadzby →
Dezinflácia: Inflácia klesá, ceny však stále rastú – len pomalšie. Napríklad pokles inflácie zo 4,6 % na 3 %. Deflácia a dezinflácia →
Euribor: Úroková sadzba, za ktorú si banky v eurozóne navzájom požičiavajú. Od nej sa odvíjajú úroky mnohých úverov a hypoték. Úrokové sadzby →
HICP: Harmonizovaný index spotrebiteľských cien. Všetky krajiny EÚ ho počítajú rovnako, preto sa dá porovnávať. Zverejňuje ho Eurostat. HICP a CPI →
Hyperinflácia: Extrémne rýchly rast cien, zvyčajne viac ako 50 % mesačne. Peniaze rýchlo strácajú hodnotu, napríklad v Nemecku v roku 1923 alebo v Zimbabwe okolo roku 2008.
Inflácia: Rast cien tovarov a služieb. Inflácia 3 % znamená, že nákup, ktorý pred rokom stál 100 €, dnes stojí 103 €. Čo je inflácia →
Jadrová inflácia: Inflácia bez cien energií, potravín, alkoholu a tabaku, ktoré často prudko kolíšu. Lepšie ukazuje dlhodobý trend. Čo je jadrová inflácia →
Kúpna sila: Koľko si za určitú sumu peňazí reálne kúpite. Inflácia kúpnu silu peňazí znižuje.
Medzimesačná zmena: O koľko sa zmenili ceny oproti predchádzajúcemu mesiacu. Býva malá (desatiny percenta) a ovplyvňuje ju sezóna, napríklad lacnejšia zelenina v lete.
Medziročná inflácia: Porovnanie cien v danom mesiaci s rovnakým mesiacom minulého roka. Takto sa inflácia uvádza najčastejšie.
Percentuálny bod: Rozdiel medzi dvoma percentami. Keď inflácia klesne zo 4 % na 3 %, klesla o 1 percentuálny bod (nie o 1 %).
Reálna mzda: Mzda očistená od inflácie – ukazuje, či si za plat kúpite viac alebo menej ako predtým. Kalkulačka reálnej mzdy →
Reálny úrok: Úrok mínus inflácia. Pri úroku 2 % a inflácii 3 % je reálny úrok −1 % – úspory strácajú hodnotu. Kalkulačka sporenia →
Spotrebný kôš: Súbor tovarov a služieb, za ktoré domácnosti v priemere míňajú peniaze. Z ich cien sa počíta inflácia.
Stagflácia: Kombinácia vysokej inflácie a stagnujúcej ekonomiky s rastúcou nezamestnanosťou. Pre centrálne banky veľmi ťažká situácia.
Valorizácia: Zvýšenie dôchodku, platu či nájmu, aby sa vyrovnal rast cien. Často sa počíta podľa inflácie za predchádzajúci rok.